História

Grafitové črepy nájdené na území obce naznačujú, že už v 1. stor. pred n.l. tu bolo menšie sídlisko púchovskej kultúry. Mladšiu dobu bronzovú dokumentuje archeologický nález bronzovej ihlice s dvojkónickou hlavicou a bronzová sekerka s tužajkou. V minulosti každá časť obce písala svoju vlastnú históriu. Prvá písomná zmienka o Veľkom Košeckom Podhradí je z roku 1397 ako Utraque Waralya, listina z roku 1496 ho zachytáva názvom - Nagh Podradye, 1877 - 1882 - Nagypodrágy, 1892 - 1902 - Kazsanagypodrágy. Prvá doteraz známa písomná zmienka o Malom Košeckom Podhradí je z roku 1312 - Kosycz, 1496 - Kys Podradye, 1786 - Koscha - Podhragy, 1892 - 1902 - Kaszakispodhrágy. Prvá písomná zmienka o Kopci je z roku 1397 - Kopech, 1473- 1808 - Kopecz. Názvy Veľké Košecké Podhradie, Malé Košecké Podhradie a Kopec sa ustálili v roku 1920. K zlúčeniu Veľkého Košeckého Podhradia a Kopca došlo v roku 1968 a následne v roku 1975 sa pričlenilo aj Malé Košecké Podhradie. Od tohoto roku sú všetky tri časti evidované ako jedna obec so spoločným obecným úradom - obec Košecké Podhradie.

História hradu Košeca

Všetky tri časti spája aj spoločná história s hradom Košeca. O vzniku hradu nemáme veľa overených správ. Podľa povesti ho mal založiť rytier Smaragdus, vodca rádu templárskych rytierov. Prvá písomná zmienka sa spája s rokom 1272, keď bol kráľovským majetkom. V roku 1323 bol majiteľom hradu Demeter de Nechte. V roku 1397 ho získava kráľ Zigmund, ktorý ho vzápätí daruje vojvodovi Mikulášovi Stiborovi. V tomto čase patrili panstvu okrem Košece, Malé Košecké Podhradie, Veľké Košecké Podhradie, Košecké Rovné, Ladce, Podhorie, Hloža, Horné a Dolné Kočkovce, Nosice, Dolný a Horný Moštenec, Pružina, Horná a Dolná Poruba, Tunežice. V priebehu dejín do r. 1671 hrad viackrát zmenil majiteľov. Boli to Štefan Košecký, Blažej Maďar, Štefan Zápoľský, Rožňovci a po nich hrad pred zbúraním vlastnila rodina Petroci. Pán hradu Štefan Petroci mal podiel na Vešeléniho sprisahaní proti cisárovi Leopoldovi I. Keďže hrad bol v tom čase odľahlý, stal sa miestom pre schádzanie sprisahancov. Sprisahanci sa dohodli, že cisára zajmú na poľovačke, privedú ho na hrad, kde ako zajatec podpíše pripravenú výsadnú listinu o právach uhorského panstva. Sprisahanie sa nakoniec nepodarilo, lebo hodinu pred poľovačkou bolo odhalené. Vodcovia boli pochytaní a pozatváraní. Štefanovi Petrocimu sa podarilo utiecť a skryť na hrade Likava. Cisárske vojsko pod Heisterovým vedením umožnilo vojakom voľný odchod a hrad v roku 1671 na cisárov rozkaz vypálili a do základov rozvážali. Pred jeho vypálením, v čase tureckých vpádov na Považie v roku 1663 hrad Košeca chránil prechod cez priesmyk pri Zliechove a jeho strážny systém dopĺňali stráže miestnych poddaných združujúcich sa na horských chrbátoch Strážovských vrchov. O jeho ďalšom osude nie sú zmienky, až v roku 1676 hrad a panstvo Košeca pripadlo Lipajovcom. Po ich vymretí hrad dostali Ilešháziovci a neskôr Motešickí. Títo majitelia už hrad neobývali, lebo po jeho zničení nebol obnovený. Ako posledný z majiteľov, ktorý kúpil koncom 19. storočia košecké panstvo, sa uvádza bankár Schenk.